Modrý Blog

Keď sa hojí duša ...

16.03.2015 21:19

(Cvičenie UHPO -  záverečnej skúšky frekventantov výcviku Tímu krízovej intervencie Modrý anjel v spolupráci s IZS)

Nie je to dlho, čo sme znovu testovali našich budúcich spolupracovníkov. Opäť išlo o náročnú skúšku odvahy, pripravenosti, dôvtipu a citu. Tentokrát pod rúškom chladnej noci.

Prenesme sa na vzdialené miesto...do duše jednej zo zasiahnutých. Dovolila nám nahliadnuť, aké to môže byť niekoľko dní po...

„Bol to najstrašnejší zážitok môjho života. Stále počujem dusivý chrapot, ktorý ten muž vydával, vracia sa to ako bumerang. Čím viac si želám, aby som už nikdy na to nemusela myslieť, tým rýchlejšie je to späť. Niekedy ho aj vidím, ako sa zvíjal, zatínal svaly tie zúfalé oči. Drží sa ma to ako tieň. Chcem ujsť, už stačí! Ale neviem ako. Čo ak sa z toho zbláznim, asi som sa už zbláznila...

Veľa plačem. Už je v nemocnici, už to skončilo, ale ja stále musím plakať. Niekdy je to úľavné, ale mám strach, či to už nie je depresia – nechcem sa predsa zvyšok života takto trápiť. Je mi z toho hnusne v mojom tele. Je mi zima, mám kameň na hrudi.

Ako to, že som nedokázala rýchlejšie reagovať?! Mali sme ho predsa hneď obliať vodou, bola tam vedľa nás a nikto si ju nevšimol!!! Nemám právo chodiť po tejto zemi...raz som mala byť duchaprítomná a nebola som! Čo ak kvôli mne zomrie?!

Hokej už hrať nebudem, nechcem si vždy v šatni spomenúť, ako sme ho s kamarátkou našli. Na ten strašný pohľad. Bože, už je zase tu! Je lepšie, keď nie som sama, púšťam si telku, aby som tie vtieravé myšlienky a obrazy tlačila preč. Mám ju pustenú celý deň a radšej pri nej aj zaspávam. To pomáha.

Ťažko je o tom s niekým hovoriť, pripadám si ako padavka. Veď záchranári také veci vidia každý deň a nejdú sa z toho zložiť. Aj tí ostatní, čo boli so mnou, to zvládajú lepšie. Nedokážem myslieť na nič iné, stále je to tu, akoby to ešte neskončilo..."

 

Toto si píše do denníka 20 ročná Barbora z Bratislavy, ktorá pred dvoma dňami na zimnom štadióne zachraňovala muža s vážnymi popáleninami. Čo myslíte, je Barbora padavka? Alebo sa už naozaj zbláznila? Možno by ste jej odporučili zájsť za psychiatrom, nech jej niečo napíše na úľavu... Možno sa v jej slovách spoznávate, možno ste niečo podobné už zažili...

Mám pre vás aj Barboru dobrú správu, nezbláznila sa a nie je ani padavka – reaguje úplne normálne na nenormálnu situáciu, ktorú prežila. Niektoré situácie sú také hrozné, že preťažia každého. Neschopnosť myslieť, neschopnosť cítiť, zaplavenie plačom, stuhnutie od hrôzy a mnohé ďalšie príznaky ľudí prekvapia. Doposiaľ svoj život normálne zvládali a naraz sa im podlamujú kolená, strácajú kontrolu nad situáciou, svojim telom, mysľou a prežívaním.

 

Možno ste počuli, že v noci 14.3.2014 došlo v strojovni Zimného štadióna v Lamači k výbuchu, ktorý vážne zranil dvoch technických pracovníkov. Jeden upadol do bezvedomia a druhému vážne ranenému sa podarilo privolať pomoc. Na mieste nebola len Barbora, ale aj štyria jej spoluhráči a ďalší personál štadióna. Zastihlo ich to nič netušiacich, keď sa prezliekali v šatniach. Niektorí ostali uväznení desiatky minút, kým ich hasiči bezpečne vyslobodili cez hustý dym. Vonku sa o nich postarali zdravotní záchranári. Traja ranení vyžadovali okamžitý transport do nemocnice, z toho dvaja v kritickom stave s popáleninami tváre a horných končatín. Likvidácia následkov tejto udalosti trvala približne 2 hodiny.

Na mieste bolo aj  množstvo nezranených alebo ľahko zranených ľudí, ktorí poskytovali prvú pomoc zranenému technikovi a sami boli bezprostredne v ohrození.  Krátko po udalosti prišla zúfalá maloletá dcéra jedného z technikov a chcela okamžite vidieť svojho otca. Prišla tiež manželka prevádzkara, ktorý sa priotrávil dymom.  Pôsobila pokojne no oko odborníka zaznamenalo vážne prejavy stresovej reakcie. Spolu s ňou prišiel aj  majiteľ štadióna a niekoľkí obyvatelia bytoviek, ktorých zobudili hasičské sirény a mali obavu o svoju bezpečnosť. Títo všetci mali veľa potrieb, na ktoré hasiči ani zdravotníci nemajú kapacitu ani potrebnú odbornosť.  Každému osobitne sa venovali Modrí anjeli, keďže k udalosti bol privolaný aj Tím krízovej intervencie.

Nie je normálne vynášať zo štadióna bezvládne popálené telo, nie je normálne  vidieť svojho otca bojovať o život, nie je normálne zobudiť sa na telefón a dozvedieť sa, že Váš  muž môže byť mŕtvy, nie je normálne prísť na hokej a zistiť, že sa tam odohráva dráma, ktorej ste mohli byť účastní, nie je normálne zobudiť sa na sirény a zistiť, že v bezprostrednom susedstve sa deje niečo vážne... Pri udalostiach s traumatizujúcim potenciálom – akou bola aj táto – sa dejú samé nenormálne veci a preto na ne tak zvláštne reagujeme. Musíme ich len prežiť...sekundu po sekunde...minútu po minúte...hodinu po hodine...deň po dni až kým znovu budeme schopní vrátiť sa do bežného života, tešiť sa, dobre spať, venovať sa opäť tomu, čo nás baví a ísť ďalej. Počas tejto cesty sú chvíle, najmä na jej začiatku, kedy potrebujeme podporu, kedy je toho na nás tak veľa, že nás to môže položiť. Kedy nie sme schopní dovidieť na najbližší krok a máme pocit, že všetok zmysel života sa stratil a sme v tme a úplne bezmocní.  Občas nám hasič musí nasadiť plynovú masku a vyviesť von z dymu. Občas nám Modrý anjel musí pomôcť nájsť v tme smer a vrátiť moc do rúk.
Modrí anjeli svoju skúšku opäť zvládli.  Teraz ich už čakajú  skutočné zásahy, skutočné slzy, krv a pot. Držme im palce, aby prinášali pokoj do chaosu – pretože to bude od dnešného dňa ich úlohou.


 

Na príprave  a realizácii cvičenia sa podielaľo približne 55 ľudí a viacero organizácií. Všetkým patrí naše veľké poďakovanie. Bez ich účasti by nebolo možné dosiahnuť pocit reálnosti celej udalosti. Srdečne chceme poďakovať:

1. Martinovi Kabátovi, konateľovi ICE arena Lamač za umožnenie cvičenia v priestoroch Zimného štadióna v Lamači a jeho mimoriadne ústretový prístup počas prípravy aj realizácie cvičenia

2. spoluzasahujúcim zložkám Integrovaného záchranného systému hasičom Hasičského a záchranného zboru SR, zdravotným záchranárom z Falck Záchranná a.s. a zo Záchrannej zdravotnej služby Bratislava, príslušníkom Policajného zboru SR

3. Nadácii SPP, vďaka ktorej bolo možné zrealizovať výcvik nových spolupracovníkov tímu

4. figurantom a maskérke Slovenského Červeného kríža, ktorí sa postarali o realistické znázornenie poranení a zahrali ranených

5. hercom, ktorí zahrali účastníkov nehody a ich rodinných príslušníkov

6. Vojtechovi Múčkovi a SHOWTECHNIC music market, s.r.o. za bezpečnú simuláciu výbuchu a zadymenia priestorov štadióna

7. Petrovi Kojčevovi, obchodnému riaditeľovi Bagy Slovakia, s.r.o. za bezplatné poskytnutie bagiet na občerstvenie

8. Petrovi Ľahkému jr. a Danielovi Kazankovi za bezplatné zhotovenie videozáznamu z cvičenia a jeho strih

9. Slavovi Uhrinovi a Slavo Uhrin Photography za bezplatné nafotenie oficiálnych fotiek z cvičenia a ich úpravu

10. Michalovi Vydarenému a Spectophotos za bezplatné nafotenie oficiálnych fotiek z cvičenia a ich úpravu

11. Jánovi Hetešovi a LUX Media, s.r.o. za bezplatné zapožičanie techniky pre filmárov

12. členom Modrého anjela, ktorí sa podieľali na realizácii ako skúšobní komisári, logistická podpora a organizačný štáb

 

„Ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu na podobných projektoch.“