7 vecí, ktoré by ste mali vedieť o duševnom zdraví po tragickom nešťastí
16.10.2017 21:35
Stávajú sa nešťastia našou novou normálnou - alebo skôr (ne)normálnou súčasťou života?
Nešťastia bývajú vo svojej povahe extrémne rôznorodé, od nehôd (lokálne nehody motorových vozidiel až po veľké zrážky vlakov alebo pády lietadiel), cez prírodné katastrofy (ako napríklad viac či menej dávne vyčíňania hurikánov v USA – Katrina, Harvey, Sandy a pod., zemetrasenia, požiare a tsunami), po teroristické činy (vrátane masových vrážd v školách a obchodných centrách, bombových útokov v Európe aj USA, udalostí z 11.9.2001...), príkladov je bohužiaľ viac než dosť. Miesta, kde k nim dochádza sú takisto rôzne, od husto osídlených miest až po vidiecke, izolované oblasti.
Jednu vec, ktorú však majú nešťastia spoločnú je, že všadeprítomnému stresu a tiesni, ktorú po sebe zanechávajú, nejde uniknúť. Iba niekoľkí z nás budú počas života ušetrení priameho dopadu nešťastia, či už hromadného alebo osobného. Vzhľadom na pravdepodobnosť stretnutia sa s nešťastím pre väčšinu ľudí a nemožnosť sa mu vyhnúť u ostatných nám dobre poslúži, keď pochopíme, čo môžeme očakávať, čo môžeme spraviť preto, aby sme naše okamžité aj dlhšie pretrvávajúce reakcie zvládli a aká pomoc je v dozvukoch katastrofy dostupná.
Týchto 7 vecí, ktoré vám a vašej rodine môžu v prípade nešťastia pomôcť, je dobré vedieť:
1. Predvídateľnou reakciou na ochromujúce stretnutie sa s nešťastím je rozrušenie. Je to normálna reakcia na nenormálnu situáciu. Rozrušenie zahŕňa pocity úzkosti, emočného zaplavenia alebo prázdnoty, plačlivosť a neschopnosť zaspať, problémy s koncentráciou, u niekoho zvýšenú konzumáciu alkoholu a cigariet ako zvyčajne. Vedieť vopred, že budete rozrušený pomáha zmierniť samotné rozrušenie, rovnako ako uvedomenie si, že všetky pocity, ktoré prežívate sú pri daných okolnostiach normálne. Rovnako aj necítiť nič je normálne.
2. Drvivá väčšina ľudí, ktorá je následkom nešťastia rozrušená, sa v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov cíti lepšie. Dokážu sa viac či menej rýchlo sami zotaviť. To je dôležité si uvedomiť. Rýchlejšiemu zotaveniu spravidla môžu pomáhať kontakty s inými ľuďmi, venovanie pozornosti vlastným stratégiám zvládania (čo obvykle robíte, keď je vám ťažko a pomáha vám to – napr. čítanie kníh, kúpeľ, filmy, túry, príroda, prechádzky...), veľa oddychu a spánku, nepoužívať na zvládanie situácie alkohol a drogy a udržať si nádej a vieru. To sa síce ľahko píše a ešte ľahšie číta, ale vyžaduje si to aktívnu prácu - chcieť sa časom zo stavu ťažoby dostať von, späť „na svetlo“. Je sa však možné ľahko naučiť jednoduché dychové cvičenia a iné prirodzene upokojujúce činnosti, ktoré sú účinné v tíšení rozrušenia, pokiaľ neodozneje.
Dôležitú úlohu v reakciách na emočný dopad nešťastia zohráva bežný sedliacky rozum. Všetci potrebujeme prijať a venovať sa tomu, čo nám a našim blízkym dáva (realistický) pocit bezpečia a pokoja. Rovnako potrebujeme nájsť spôsoby, ako byť pre rodinu a komunitu užitoční a vďaka tomu zažiť pocit kompetencie niekedy označovaný aj ako „sebauplatnenie“. A najlepšie pre nás bude neprechádzať si týmto osamote. Byť v kontakte s ostatnými, či už rodinou alebo tými, ktorých sa nešťastie tiež dotklo, nám pomôže viac ako byť osamote.
3. Emocionálny stav detí a iných závislých členov rodiny (ako napríklad starších alebo postihnutých ľudí) väčšinou odráža stav ich rodičov alebo opatrovateľov. Takže dospelí a opatrovatelia potrebujú najprv sami nadobudnúť pohodu a istotu a až potom uisťovať tých, ktorí sú na nich závislí. Myslite na to, že predtým ako nasadíte kyslíkovú masku svojmu dieťaťu, treba ju nasadiť samému sebe. Toto je extrémne dôležité pochopiť.
4. Pretrvávanie výrazného rozrušenia počas niekoľkých týždňov sa nazýva akútna stresová reakcia, horšie spíme, nechutí nám jesť, striedajú sa normálne chvíle, kedy máme pocit, že to zvládame s chvíľami smútku, tiesne a pocitu, že to nezvládame. To všetko je normálne. U ľudí, ktorí už v minulosti zažili traumu alebo mali psychické problémy je možné, že akútna reakcia môže prejsť do chronickej – dlhodobej, o tom viac nižšie. Akútna reakcia na stres nie je ochorenie a nie je to ani post-traumatická stresová porucha (PTSD). Zvyčajne pri dobrej starostlivosti o seba a podpore odozneje do niekoľkých týždňov až mesiacov.
5. Duševné zdravie v prípade katastrofy sa stáva štandardnou súčasťou všetkých veľkých organizovaných reakcií na nešťastia. Trénovaní komunitní pracovníci sú zmobilizovaní miestnymi, štátnymi alebo federálnymi vládnymi úradmi a poskytujú vzápätí po nešťastí krízové poradenstvo alebo psychologickú prvú pomoc. Tieto krátke, podporné a na riešenie problémov zamerané intervencie môžu byť veľmi nápomocné pre ľudí, ktorí zažívajú výrazný alebo neustupujúci stres. Títo pracovníci vás takisto vedia v prípade potreby nakontaktovať na profesionálne služby. Ak ste dotknutý nešťastím, slobodne sa rozhodnite, či prijmete alebo neprijmete týchto terénnych pracovníkov vo svojej komunite.
6. Až jedna tretina ľudí vystavených nešťastiu má predispozíciu k rozvinutiu (alebo zhoršeniu už existujúcej) duševnej choroby. Tieto stavy zahŕňajú PTSD (post-traumatickú stresovú poruchu), nastupuje minimálne po mesiaci od trauma udalosti, často aj neskôr, je charakterizovaná pretrvávajúcim nemeniacim sa smútkom zo straty blízkych, môže byť prítomná klinická depresia, prípadne užívanie návykových látok (alkoholu a legálnych aj nelegálnych drog), generalizovaná úzkosť a disociatívne stavy (napríklad pocity odpojenia, oddelenosti, nereálnosti). Príliš časté je bohužiaľ aj domáce násilie. Na dôvažok často dochádza aj k zhoršeniu už existujúcich zdravotných problémov (vrátane srdcových a pľúcnych ochorení, cukrovky, bolestivých syndrómov, artritídy, autoimunitných ochorení a iných bežných ochorení). Včasné odhalenie a správne odborné ošetrenie duševných aj fyzických ochorení zvyšuje pravdepodobnosť ich úspešného vyliečenia alebo kontroly.
Niektorí ľudia môžu potrebovať podporu a pomoc odborníkov, nie je to žiadna hanba, existujú krátkodobé terapie založené na vedeckých dôkazoch, ktoré sa ukázali byť efektívne. Tieto terapie vykonávajú trénovaní odborníci a väčšinou používajú kognitívne behaviorálnu terapiu (KBT), TIR, EMDR, príp. iné techniky na zaobchádzanie s traumou. Takisto aj farmakoterapia vie ponúknuť značnú a rýchlu úľavu od symptómov a umožniť dotknutým ľuďom návrat k normálnemu režimu spánku a fungovania.
Ak máte pocit, že sa u vás alebo vášho blízkeho rozvinula duševná porucha, vyhľadajte pomoc certifikovaných odborníkov a programov pre duševné zdravie a trvajte na tom, aby ste dostali plán liečby špecifický pre váš stav (alebo stav vášho blízkeho), o ktorom je známe, že je v takýchto prípadoch účinný (nazýva sa to starostlivosť založená na vedeckých dôkazoch). Ak problémy súvisia s traumatickým zážitkom viac informácií môžete nájsť aj na našich stránkach - tu.
7. Za posledných niekoľko rokov pracujú mimovládne aj štátne inštitúcie na zlepšenie dostupnosti krízovej intervencie, psychickej prvej pomoci a následnej psychotraumatologickej starostlivosti zameraných na duševné zdravie v prípade katastrofy. Majú kapacity a sú pripravení rýchlo, efektívne a koordinovane reagovať na psychické problémy, ktorým sa pri nešťastí nedá vyhnúť. Tieto organizácie sú zmobilizované v prípade krízy a majú oprávnenie poskytovať služby a úľavu v katastrofických situáciách.
Snáď asi najväčšou lekciou, ktorú sme sa pri prírodných a ľuďmi spôsobených nešťastiach naučili, je, ako odolná dokáže byť väčšina ľudí. Čo ale neznamená, že si tým máte prechádzať sami, či už ako človek, rodina, komunita, mesto alebo národ.
Keď sa podporujeme navzájom a chápeme naše potreby ako aj potreby našej rodiny, susedov a komunity a efektívne na ne reagujeme, s väčšou pravdepodobnosťou úspešne zvládneme stres a traumu spojenú s nešťastím a dokážeme zniesť príkoria katastrofy bez trvalej bolesti, utrpenia a zmätku.
Prevzaté a upravené z: www.huffingtonpost.com
Preklad pôvodného zdroja: Gabriela Vojtková
Finálna úprava a korektúra: Branislav Chrenka
Zdroje v angličtine:
Sederer, LI, Lanzara, CB, Essock, SM, Donahue, SA, Stone, JL, Galea, S. Lessons learned from the New York State mental health response to the September 11, 2001 terrorist attacks. Psychiatric Services 62:1085-1089, 2011
Sederer LI. Mental Health and Hurricane Sandy: What can we expect, what can we do? The Columbia University Mailman School of Public Health. November 5, 2012, http://the2x2project.org/mental-health-and-hurricane-sandy/
North, CS, Pfefferbaum, B: Mental Health Response to Community Disasters - A Systematic Review, J. American Medical Assn, JAMA. 2013;310(5):507-518. doi:10.1001/jama.2013.107799
US Dept of Veteran’s Affairs, National Center for PTSD: Effects of Traumatic Stress after Mass Violence, Terror, or Disaster, http://www.ptsd.va.gov/professional/trauma/disaster-terrorism/stress-mv-t-dhtml.asp
Galea, S., Brewin, C. R., Gruber, M., Jones, R. T., King, D. W., King, L. A., et al. (2007). Exposure to hurricane-related stressors and mental illness after Hurricane Katrina. Archives of General Psychiatry, 64, 1427-1434
Sederer, LI. FEMA Approves $8.2 Million for Post-Sandy Mental Health Outreach, TheAtlantic.com, November 19, 2012